Asi každý rodič sa v čase, keď jeho dieťa dovŕši jedenásty až dvanásty rok svojho života obáva toho najhoršieho. Pubertou strašia všetky knihy o výchove a častokrát aj naši známi, ktorí si svojimi deťmi užili svoje. Je naozaj také náročné zvládnuť to bez ujmy?
Neberte všetko príliš osobne
V prvom rade je veľmi dôležité uvedomiť si, že ani samotní pubertiaci to nemajú ľahké. Už len z hľadiska hormonálnych výkyvov a následného striedania sa nálad. Nebuďte na nich príliš nátlakoví – ak vám po návrate zo školy neodpovedajú na otázku „Ako bolo v škole?“, nesnažte sa z nich odpoveď vymámiť za každú cenu, počkajte na to, keď sa vám budú sami chcieť s niečím zveriť. Necíťte sa teda urazení, ak sa jednoducho zavrú do izby a odmietajú komunikovať. Počkajte na ich „lepšiu chvíľku“.
Ostaňte autoritou, ale dovoľte im prejaviť vlastný názor
Častou chybou býva aj to, že ich hlavne uprostred výmeny názorov nenecháte dohovoriť a sami v sebe si to zdôvodňujete tým, že vy ste ten starší a múdrejší, čiže niekto, koho musia poslúchať. Je to naozaj tak, ale nechajte svojho pubertiaka aj vychutnať si pocit, že na jeho názore záleží. Najviac totiž získate, ak ho stiahnete na svoju stranu. To znamená častejšie používanie formulácií ako „Je zaujímavé, čo hovoríš“, „Cítiš sa teda, ako…“ či „Rozumel som dobre, že si myslíš…“
Darujte svojmu dieťaťu kus slobody
Najhoršia vec pre pubertiaka môžu byť príliš úzkostliví a paranoidní rodičia. Je samozrejmé, že sa o svoje dieťa bojíte rovnako, ako keď malo päť rokov, ale v momentálnom období svojho života najviac na svete túži po slobode. Dovoľte mu tráviť poobedia a večery s kým chce a kde chce, ale vždy sa s ním dohodnite, že vám povie kam ide a kedy sa vráti. Dovoľte mu tiež obliekať sa podľa svojho vkusu, aj keď to nevystihuje ten váš. Vždy si tiež spomeňte na to, čo ste v jeho veku stvárali vy – len málokto má na obdobie puberty nezávadné spomienky o tom, ako poslušne splnil každý rodičovský príkaz, ktorý dostal.